Slovenská mafia


Autorem náledujícíh řádků je Lucky

OBSAH:


 

"Keď som bol malý, myslel som si, že v roku 2000 budú autá lietať vo vzduchu. Dnes už viem, že som mal pravdu"

 

Prolog

Bol sychravý septembrový večer. V bare hotela Danube v Bratislave sa usadili traja páni. Boli oblečení trochu zvláštne. Jeden z nich mal biele sako. Objednali si niečo na pitie a v tichosti sa o niečom rozprávali. Nikto z nich si nevšímal muža, ktorý práve vošiel a mieril si to k prázdnemu stolu stojacemu vedľa nich. Na ruke mal prehodené sako. No vo chvíli, keď bol pri nich, zrazu vytiahol pištol, vystrelil a na zemi ostali ležať dve telá. Ťažko zraneného Róberta Holuba, bossa košického podsvetia, zakrátko odviezla sanitka do nemocnice, jeho pobočník, Štefan Fabián, zostal na mieste mŕtvy. Tým tretím mužom v bielom saku s fúzikmi, na ktorého vrah nemieril, bol muž, ktorý vojde do análov slovenskej kriminalistiky. Volal sa Mikuláš Černák, boss banskobystrického podsvetia, mnohými označovaným a niektrými bossmi vraj uznaným ako boss slovenskej mafie.

Róberta Holuba previezli na Kramáre. Zvláštne je, že ležal pri okne, pod ktorým bola terasa a na ňu sa dalo vyjsť napríklad aj rebríkom. Tak nejako to spravil o niekoľko dní zamaskovaný muž. Krytý tmou, pre neho nebolo žiadnym problémom doraziť Róberta dávkou zo samopalu.  

Vznik mafie na Slovensku

Slovenská mafia začala nadobúdať svoje kontúry krátko po novembrových udalostiach v 89-om roku. Vznik trhového hospodárstva a otvorenie hraníc umožnili rozvoj všelijakých nekalých praktík. Každým rokom vzrastala nezamestnanosť a kriminalita. Postupne sa začali objavovať osoby, ktoré bolo priam nemožné z niečoho usvedčiť, ktoré mali kontakty na podnikateľské a politické špičky. Začali vybuchovať autá, miznúť ľudia, pribúdali vraždy a erotické salóny. Zakrátko tieto osoby ovládli všetky nekalé obchody a prišli k veľkým peniazom. Vyznačujú sa nakrátko ostrihanými hlavami a krátkym životom. Zaoberajú sa vydieraním, obchodom s bielym mäsom, priživujú sa na privatizácii a sú prepojení s medzinárodné organizácie. Postupne sa z rôznych miestnych gangov vytvorilo 7 veľkých skupín: bratislavská, nitrianska, žilinská, dunajskostredská, banskobystrická, košická a popradská. Toto členenie už dnes pravdepodobne neexistuje. Čoraz viac dáva o sebe vedieť mafia napr. v Trenčíne, Dubnici, Humennom alebo aj v Kráľovskom Chlmci a okolí.

 

Bratislava - hlavné mesto

Bratislava je centrum mnohých mafiánskych obchodov, frčia tu všelijaké drogy, pranie špinavých peňazí, Robert Dinicblízko je Viedeň, Budapešť, Česko, majú tu zastúpenia veľké firmy a sústreďuje sa tu politická a hospodárska moc. O bratislavskom bossovi sa zvyšok Slovenska dozvie väčšinou až vtedy, keď je po ňom. Prvými veľkými bossmi boli bratia Vladimír a Jozef Danišovci. V Bratislave údajne zaviedli výpalné alebo tzv. racketing. Ich metódy boli dosť nevyberané. V júli 1995 pod nimi vybuchlo ich vozidlo na pravé poludnie. Ich nástupcom sa v Bratislava stal Miroslav Sýkora. Na voľnú stoličku po Sýkorovi si sadol Eduard Dinič. Eduard bol vášnivý tenista. No kvôli svojej bezpečnosti sa tenisu venoval len z času na čas. Aj 9. mája 1998 si šiel zahrať na Zlaté Piesky. Pri vstupe do tenisového areálu sa pod ním zrazu zdvihol chodník a jeho telo sa rozletelo do okruhu 200 metrov. Vrah tam mohol čakať aj niekoľko týždňov. 4 októbra si guľky našli aj jeho brata, Róberta v čase, keď vychádzal z domu a nasadol si do auta. Bratia Diničovci okrem iného vytunelovali a nechali zdevastovať hotely na južnej strane Chopku.

11. januára bol v Bratislave zastrelený exminister hospodárstva Mečiarovej vlády a riaditeľ Slovenského plynárenského podniku Ján Ducký. Je podozrivý s tunelovania SPP. Z vraždy obvinili ukrajinského občana Olega T.

 

Spor o lup z banky

Miroslav Sýkora mal styky s SIS, bolo ho vídať v spoločnosti politikov, mal snahu presadiť sa pri privatizácii finančných ištitúcii a bol sprostrekovateľom vraždy Róberta Remiáša, korunného svetka únosu prezidentovho syna, Michala Kováča. V prvý januárový víkend sa vo VÚB v Nitre odohrala dosiaľ najväčšia banková lúpež na Slovensku. Zmizlo 173 a pol milióna korún. Na lúpeži sa podieľali pracovníci banky. Do organizácie lúpeže bol zapletený Sýkora spolu s Petrom Križanovičom alias Duran, nitianskym bossom a jeho zástupcom Ľubomírom Ferusom. Kvôli deleniu koristi z VÚB vznikol medzi týmito bossmi spor. 6. februára 1997 bol na parkovisku pred hotelom Holiday Inn v Bratislave zastrelený Sýkora. Duran, bývalý majster Slovenska v zápasení, bol predtým ranený a prišiel o nohu. V apríli spor vyvrcholil, keď Duran z neznámych príčin prišel so svojim Mitsubishi Pajero na jedno z bratislavských sídlisk. V momente, keď vystupoval, vybuchlo vedľa neho odstavené auto, Duran nemal žiadnu šancu. Bola to dokonalá profesionálna práca, pretože organizátori vraždy nemohli presne vedieť, kde Duran zaparkuje. Stoličky dvoch bossov sa uvolnili. Na Sýkorove miesto nastúpil Eduard Dinič, Duranov post zaujal Ľubomír Ferus alias Muky. Peniaze z banky sa dosiaľ nenašli. Sýkorove meno sa aj tri roky po jeho smrti ešte dosiaľ často spomína pri rôznych kauzách.

 

Košice - veterné mesto

Keď košickým podnikateľom začali prichádzať ponuky, ktoré nemohli odmietnúť a  oni predsa len odmietli, mohlo sa stať, že našli rozbité sklá na svojom aute, alebo ich niekto zbil a pod.. Karol Kollárik Postupne si na to podnikatelia zvykli a museli začať platiť firme Secura za ochranu. Jej riaditeľom bol Róbert Holub. Róbert sa postupne vypracoval na všemocného šéfa, ktorý ovládal aj Prešov a skoro celé podsvetie na východnom Slovensku. Začal sa stretávať s vplyvními ľuďmi z radov VSŽ. Údajne vraj od Rezeša dostal Jaguár. Jeho krátky život sa predčasne skončil v nemocnici na Kramároch. Na hrobe v  Prešove má vytesanú svoju postavu v životnej veľkosti. Po jeho smrti začali o teritórium bojovať jeho nástupcovia – Karol Kollárik alias Karči a Dušan Boržanský zvaný Borža. Karol uznal Mikuláša Černáka ako najväčšieho bossa, a na znak toho sa Miki stal kmotrom jeho detí. Košice prestali byť bezpečným mestom. Hlavne keď na železničnej stanici o piatej poobede vybuchlo auto. Vedľa stojaci voz totiž patril Boržovi. Život mu zachránil mobilný telefón, ktorý mu zazvonil, práve vtedy, keď bol od svojho auta tak asi 3-4 metre a otočil sa, lebo mal slabý signál. Výbuch zničil všetky sklenené výplne na autobusovej a železničnej stanici. Bolo to v čase, keď sa tam zdržiavala kopa ľudí, ktorí sa akurát vracali z práce. Nastal obrovský chaos, sanitka odviezla iba dvoch alebo troch zranených, čo bol vlastne zázrak. Medzi zranenými bol aj Borža. Začali sa odohrávať konflikty, strieľalo sa aj na Hlavnej ulici, vybuchovali autá. Ich mená sa začali často objavovať v  médiách.

Koncom roka 1998 sa Karol dostal do vyšetrovacej väzby, krátko na to ho tam nasledoval aj Borža. V máji vyšiel von Karol a od tej chvíle začal kontrolovať všetky lukratívne miesta v Košiciach, začalo sa šuškať, že sa stretáva s mladým Júliusom Rezešom. Pre novinároch povedal, že "on nie je žiadne podsvetie, ale podnikateľ, a nechápe kto proti nemu niečo má.” Niektorí ľudia k nemu prešli z konkurenčnej skupiny. Zakrátko vyšiel von aj Borža, no už nemal na to potenciál, aby mohol Karolovi konkurovať a musel sa začať skrývať. Karola začali strážiť ako oko v hlave. No ak sa nič nedeje, začína sa strácať dôslednosť. Inak by sa nemohlo stať, že ráno 16. decembra 1999 vyšiel Kolárik z domu zo svojou manželkou, ktorá sa vzápätí vrátila naspäť, lebo si niečo zabudla. Ostal sám. Nasadol do auta a v tej chvíli spoza stánku s novinami vybehol muž zo samopalom v ruke a ukončil Karolov život. Borža sa radšej sám prihlásil na polícii, kde ho po vypočutí prepustili. Pre Košický večer povedal: "S Karolom sme boli kamaráti. Priznal sa mi, že tú bombu na stanici dal uložiť on. Potom si odo mňa vypýtal adresu, na ktorú mi má poslať vianočný darček.” Začiatkom roka na nové miesto po Karolovi nastúpil Ladislav Bado, k špičke patrí aj Ladislav Bata a Maroš Kanas. V druhom januárovom týždni však polícia, v súvislosti s vraždou Miroslava Stojku, ktorý bol začiatkom decembra dosekaný mačetou, umiestnila vo vyšetrovacej väzbe zvyšok kolárikovej skupiny na čele s Badom. Je to zrejme najstaršia mafiánska vetva na Slovensku. Do Košíc sa vkradol strach, čo bude ďalej, kto sa bude snažiť ovládnuť teritórium bez pána. Šušká sa o popradskej skupine, ktorá má údajne vplyv od Tatier až po Prešov. No netreba zabúdať aj na Boržu. Niekedy vo februári som videl Boržu na jednej z Diskoték vo Vranove n.T. Celý čas tam sedel s pištoľou v ruke. Bojí sa. V Košiciach sa už neobjavuje.

 

Poprad a turistický ruch

Poprad je idilické turistické centrum. Poprad dvakrát kandidoval na olympiádu. Blízko sú Vysoké Tatry. Poprad sa stal známym aj tým, že v poloviciZalud 90-tych rokov viedol rebríček v počte vrážd. Ak chcela mafia dať najavo, kto je tu pánom, stačilo ráno položiť v centre mesta, hlavu bývalého policajta na strechu auta. A bolo po problémoch. V okolí Popradu sa vyskytlo viacero podobných prípadov.

Milan Reichel je skvelý kulturista. Od roku 1991 sa mu podarilo získať zopár tatranských a popradských hotelov. Rok 1997 bol krvavým rokom. Vtedy totiž prišla o život väčšina bossov. Aj na Milana bol vydaný zatykač, dokonca ho začal hľadať aj Interpol. Šuškalo sa, že sa ukrýva v Taliansku. Stále sa mu darí unikať polícii. V poslednom čase ho vraj videli v Poprade. Postupne jeho teritórium začal zveľaďovať Ondrej Žemba. V súčasnosti zrejme patrí k najmocnejším mužom mafie na Slovensku. Ondrej mal záujem aj o vplyv v Tatravagónke, ktorú ovládal známy bratislavský podnikateľ Peter Steinhübel alias Žaluď. Žaluď bol bývalý vekslák. Okrem toho stál v pozadí televízie VTV, bol riaditeľom Queen of Slovakia, vytuneloval Konto nádeje, bol spoluvlastníkom Bratislavkých mraziarní a vydával sa za honorárneho konzula Albánska. Údajne stál za atentátom na Eduarda Diniča, bratislavského bossa. Vraj kvôli Tatravagónge zmizol aj prednosta Okresného úradu v  Poprade, Vladimír Bachleda, ktorý vraj v ten deň rokoval so Žaluďom. Vraj sa nedohodli. O likvidáciu Žaluďa mal záujem kde-kto. Napriek niektorým pokusom sa mu stále podarilo unikať. Prestal sa zjavovať na verejnosti, menil miesta pobytu, v aute sedel vždy inde. Nepomohlo mu to. Guľka si naňho počkala pri vrátnici mraziarne. Stačila jedna strela dum-dum a vykrvácal. Zostalo po ňom množstvo otázníkov.

 

Noc počas ktorej mesto nespalo

VDunajskej Strede sa zvykli problémy riešiť veľmi razantne. V okolí evidujú niekoľko desiatok zmiznutých osôb. Tamojšiu mafiu viedol Tibor Papay zvaný Papa Joe, ktorý mal dobré kontakty aj napr. v Maďarsku. Po tom, ako sa Černák dostal do vyšetrovacej väzby, sa vraj dokonca vyhlásil za slovenského bossa. Bol to človek, ktorému sa trebalo radšej vyhnúť, a keď vás o  niečo požiadal, muselo sa mu vyhovieť, lebo potom... Napríklad v jednu peknú noc počuli spiaci občania streľbu so samopalu. Po niekom sa asi strieľalo. Mali pravdu. V aute vtedy ostali dve mŕtvoly. Asi o dva dni niekto našiel pohodenú hlavu v kvetináči rovno pred pred najväčším obchodným domom. Bola to hlava Rudolfa H., kamaráta tých dvoch. Telo sa našlo až pri asi 100 km vzdialenom Devíne. 25. marca večer si šiel Tibor Papay so svojími spoločníkmi, tak ako obvykle, zahrať si karty do baru Fontána v centre mesta. Zrazu sa ozvalo "k zemi”, a  v posledných okamihoch života videli ako na nich zo samopalov pália zamaskovaní muži. Ostalo tam 10 mŕtvych a vystrašení čašníci, ktorí boli akurát za barovým pultom a stihli sa schovať. Podľa tlače, to bola vraj najväčšia mafiánska poprava v povojnovej Európe a správu o tom priniesla aj televízia v USA. Začali sa šíriť dohady kto mohol mať záujem na takomto masovom odstránení skoro celého klanu. Začali sa objavovať rôzne chýry spájúce sa s ukrajinským podsvetím. Poplatky za ochranu sa však nerušene vyberajú ďalej a život sa dostal do svojich zvyčajných koľají.

 

Proces s bossom

Mikuláš Černák, zvaný Miki pochádza od Brezna. Niekedy pracoval ako vodič autobusu a podarilo Krajci sa mu vyhnúť vojenskej službe. Jeho najbližšími spoločníkmi boli (sú) Ján Kán a Miloš Kaštan. Bol chovateľom tigrov, vlastnil športové BMW, z ktorého bolo vyrobenách iba niekoľko kusov, na ktorom sa stihol previezť len raz. Okolo roku 1995 sa do povedomia začala dostávať silná skupina z okolia Banskej Bystrice. V okolí začali pribúdať nezvestní, alebo pohodené mŕtve telá v priekope vedľa cesty. Táto podarená trojica vlastnila súkromnú bezpečnostnú službu Security 3, prostredníctvom ktorej vydierali majiteľov rôznych firiem. Tejto službe museli platiť za ochranu. Došlo to až tak ďaleko, že sa o tom začalo písať a hovoriť v médiách. Preto Černák zvolal tlačovú besedu za prítomností televíznych kamier, kde to samozrejme všetko poprel. Niekedy v roku 1997 ohlásil majiteľ firmy Drukos, Jozef Mojžiš, že ktosi sa ho pokúšal vydierať a požiadal o ochranu ministra vnútra. Ten mu ju odmietol poskytnúť, a tak celú firmu Drukos prepísal na katolícku cirkev a začal sa skrývať v zahraničí. Mená vydieračov uviedol až po republikových voľbách. Niekedy v 97-om pricestoval na Slovensko jeden z najväčších poľských podvodníkov, Gregorz Szymanek, ktorý bol hľadaný Interpolom. Zmizol kdesi na dialnici vedúcej do Nitry. Uniesli ho údajne černákovci, ktorí požadovali za neho od rodiny vysoké výkupné. Bol držaný v hustých lesoch na jednej chate kdesi pri Polomke. Okrem neho tam boli prítomní aj Robert Holub, jeho švagor Alexander Horváth, Štefan Fabián a možno aj žilinský boss Milan Holáň zvaný Gorila. Ktovie čo sa vtedy presne stalo, ale zrazu Miki si zavolal všetkých prítomných, a možno aby dokázal svoju moc, zastrelil bezbranného Poliaka. O niekoľko týždňov bol zastrelený v Danube Fabián, hneď na to Holub. Podobným spôsobom v Astórii v Žiline aj Holáň so spoločníkom. V Prešove smrti tesne unikol Alexander Horváth. Odvtedy je pripútaný na vozíku.

Niekedy koncom roka Proces1997 pre Mikiho nastal deň D. Na jeho chrbát pribudol tretí krížik. V Banskej Bystrici sa na hlavnom námestí konali na jeho počesť veľké oslavy spojené s ohňostrojom. Bola prítomná celá celebrita slovenskej mafie. Miki dostal bohaté dary, napríklad od Karola Kollárika, košického bossa, dostal bieleho koňa. Oslava trvala dlho do noci a ešte dlhšie sa o nej hovorilo a písalo. Lenže to sa už nad Mikim a spol. zmrákalo. Zakrátko minister vnútra Krajči vyhlásil Černáka za bossa slovenského podsvetia a bolo vydané naňho a jeho dvoch spoločníkov trestné stíhanie. Lenže akoby sa pod nimi prepadla zem. V decembri sa ale pred ústredím polície v Bystrici sa odohral zaujímavá udalosť. Z ničoho nič sa tam zjavil Černák a Kán, rozhodnutí vydať sa do rúk polície. Medzitým už stihla prísť aj televízia Markíza a niekoľko novinárov, pre ktorých mafiáni začali pózovať. Trvalo to celú hodinu, kým konečne prišiel policajt (vraj mal vypité) a oboch mužov zatkol. Sudca ich vzal na 2 roky do vyšetrovacej väzby. Miloša Kaštana chytili v Prahe po 9 mesiacoch. Súd s trojicov sa začal v decembri 1999 a trval približne 2 mesiace. Ako korunný svedok predstúpil Alexander Horvát, ktorý vypovedal prostreníctvom vidoprenosu z neznámého miesta (od zranenia schudol 50 kíl). Na procese vypovedal aj Kollárik, ktorého o týždeň na to zastrelili, ale aj Pavol Rusko, generálny riaditeľ TV Markíza, ktorý sa vraj s Černákom niekoľko krát stretol. Bol to najväčší proces v dejinách slovenske justície. Veď v Amerike bol ako prvý mafián odsúdený Al Capone. Černák dostal 15, Ján Kán 10 a Miloš Kaštan 9 rokov. Proti rozsudku sa odvolali